Prípravu na novú sezónu sme začali v piatok 31.júla. Zraz na atletickom štadióne bol o 8.45 (akademickú štvrťhodinku meškania niektorých hráčok však tréner pre tentokrát odpustil). Začali sme atletikou. Riadili sme sa Forrestom: tak mi povedali, aby som utekal a ja som teda utekal... Ale stačilo na 70%. P.Ošmera, ktorý nás mal na starosti, sa nám snažil vysvetliť, ako sa má technicky správne a oku lahodiaco behať, po chvíli to však vzdal, keď videl behať drvivú väčšinu z nás... Po hodine utrpenia (ani nie tak nášho, ako p.Ošmeru) sme sa presunuli do posilňovne. Po odcvičení a sprche nasledoval obed a (pre nás krátky) odpočinok. Od 14.30 sme išli na beach. Spoluhráčka, ktorá radšej zotrvá v anonymite, to zhodnotila jednoducho a výstižne: „K...a, to je pařák!“ A tak sme trpeli. Hlavne tie, ktorým z horúceho piesku naskákali na nohách pľuzgiere. Celé dianie vystihuje výrok z filmu Knoflíková válka: „Kdybych to byl býval věděl, tak bych tam byl nechodil“. Z piesku sme sa presunuli do haly a dorazili sa úplne.
V sobotu ráno sme v sústredení pokračovali v Nemčičkách. Zraz 9.00 tento raz všetci dodržali. Od 10.00 bola naplánovaná atletika. Keďže sa v Nemčičkách nachádza najnižšie položený lyžiarsky svah v strednej Európe, bola by škoda ho nevyužiť aj v lete a iným spôsobom ako na lyžovanie. Po namáhavej hodinke výbehov do kopca sme navštívili miestne kúpalisko. Časť spoluhráčok sa premenila na akvabely a postarala sa o kultúrny program v podobe umeleckého cvičenia vo vode (žeby im behanie do kopca bolo málo?! Hm...).
Obed sme mali v jedálni v JRD (Jednotné Roľnícke Družstvo). Hliníkové príbory, náprstky, čo sa tvárili byť pohármi... akoby sme sa vrátili v čase. Ale musím povedať, že kuchárka bola veľmi milá a jedlo naozaj chutné.
Poobede sme si spravili HoPlaPo (Houby Platnú Poradu) a zopakovali si postavenia a vykrývania a podobnú teóriu, čo k volejbalu neodmysliteľne patrí.
Poobedňajší tréning na futbalovom ihrisku bol okorenený zápasom (chcela som napísať futbalovým, ale keďže sa v niektorých fázach používali viac ruky ako nohy, tak som si to nedovolila). Bol to súboj „starých“ proti „mladým“ (vyhrali skúsenosti...). Záujemkyne mohli opäť vyplávať únavu. Nasledovala večera a návšteva Nemčičských vínnych sklepov.
Ráno sme sa všetky na raňajkách smiali, že bola chyba pustiť volejbalové kobylky k švédskym stolom, pretože, ako to Romča správne vystihla: „když snídám, tak snídám.“
Tréningový plán bol podobný ako predchádzajúci deň - doobeda výbehy do kopca, kúpalisko, obed (kde Hanys zaviedla novú tradíciu hromadného priania si dobrej chute), krátky (naozaj krátky) oddych a fotenie sa na kúpalisku. Keďže bola nedeľa, krásne počasie, kúpalisko bolo preplnené. Nemčičskí miestni a občania okolitých obcí asi málokedy vidia toľko báb pohromade, takže sme vzbudili veľký záujem. Dokonca sa vraj niekto pýtal, či sme missky. Poobede tréning a pomaly sme sa rozpŕchli domov užiť si deň voľna.
Tu chcem ešte za celé družstvo vyjadriť vďaku a obdiv p.Rylichovi, ktorý s nami absolvoval všetky behy a posilňovačky. Bolo to veľmi motivujúce a povzbudzujúce.
Pondelok sme mali čas na regeneráciu, v utorok a v stredu nás čakali atletika a posilňovňa. Po štvrtkovom voľne sme sa stretli v piatok ráno opäť na atletickom ovále. Atletika, posilňovňa, obed, poobedňajšia siesta, tréning v hale a beach. Rovnaký harmonogram aj v sobotu. Po celom dni nás vystihovala veta z Číslo 5 žije: „Vypadáš vyčerpaně, jako hydrant bez vody.“
Nedeľa sa niesla v znamení súťaženia. Doobedňajší päťboj zložený zo skoku do diaľky, vrhu guľou, skoku do výšky, hodu oštepom a behu na 200m, zaslúžene vyhrala Šárka, na ďalších medailových pozíciách sa umiestnili Romča a Irča (gratulujeme).
Poobede sme hrali zápas Áčko proti Béčku, ktorý bol po tvrdej príprave skôr o vôli ako o volejbale. Celé sústredenie sme zakončili posedením pri sladkom zákusku a melónoch.
Na sústredení sa sústredili (rôzne v rámci svojich časových možností): R.Blažková, A.Dvořáková, L.Fabikovičová, T.Hunkařová, J.Jančálková, M.Křížová, I.Lucká, R.Lucká, H.Moláková, J.Pavelková, M.Rabušicová, J.Rylichová, Š.Rylichová, I.Sadílková, L.Slobodová, M.Srncová, A.Tichá a D.Valentová, na ktoré dozerali R. Baránek a I.Rylich.
